Keď sa Gagarin vrátil z vesmíru, svetom obletel pozoruhodný
výrok, že na nebi žiadneho Boha nevidel. Rusi to brali ako argument, že Boh nie
je.
Jeden moskovský kňaz vtedy poznamenal:
"Keď si ho nevidel na zemi, neuvidíš ho ani na
nebi."
Americký astronaut Irwin, ktorý pristál na Mesiaci ako prvý,
priniesol naň modlitbu vytepanú na doskách. Bola to modlitba o Božej
prítomnosti. (Začínala: Ja som, i keď ma nevidíš, ja som tu.) Keď sa Irwin
vrátil a počul o Gagarinovom výroku, povedal, že je to zaujímavé, lebo on tam
Boha videl a napísal o tom celú knihu. Keď sa vrátil z vesmíru, stal sa
kazateľom.
Prvý človek vo vesmíre, sovietsky kozmonaut Jurij Gagarin,
však nebol ateista. Podľa nedávno zverejnených spomienok Gagarinovho priateľa
Valentina Petrova, Gagarin v povojnovom období verejne podporoval obnovu
moskovského Chrámu Krista Spasiteľa. Tento chrám nechal Stalin zničiť v roku
1931. Obraz Gagarina ako ateistu, ktorého práve skúsenosť prázdnoty vesmíru
utvrdila v jeho ateistickom presvedčení, bol podľa Petrova výtvorom sovietskej
propagandy. Aj ten známy výrok nepochádza od Gagarina, ale od Nikitu Chruščova.
Ten ho predniesol pred plénom Centráľnoho komitéta - Ústredného výboru, keď sa
diskutovalo o proticirkevnej propagande. V tomto kontexte Chruščovov výrok
znel: "Gagarin letel do vesmíru, no žiadneho Boha tam nevidel".
Ľudia často hovoria, že viera a veda si protirečia. Veda však
znamená odhaľovanie Božích zákonov na Zemi aj vo vesmíre. Vedecké bádanie iba
potvrdzuje, že v kozme vládne Boží poriadok a inteligencia. Preto vedec
potrebuje vieru v Boha, aby mal múdrosť nielen pri výskume, ale i pri využití
vedeckých poznatkov v prospech ľudstva.